Daniel Lőffler
List pre Teba2 III
Sedel som v kresle. V miestnosti svietilo len jemne svetlo. Čakal som na Teba ako každý večer, odkedy si odišla. Nebol som ani nikde vonku. Nechcel som prísť o tú chvíľu, keď započujem kľúče v zámke. Alebo jemné zaťukanie. Hodil by som sa Ti okolo hrdla a prosil na kolenách o odpustenie. Prosil, lebo Ty si to zaslúžiš. A tak ako za posledných pár mesiacov som čakal aj v tento večer. Pripravil aj ľahkú večeru. Volské oči. Jemne prepečené, ale nie tvrdé. Pár hranolčekov k tomu. Tak ako to miluješ. Aby som Ťa potešil. Červená ruža v strede stola Ťa čakala vždy so mnou. Tak trpezlivo a ticho. Až raz...