Daniel Lőffler
Uvidel som anjela
Uvidel som anjela. V parku na lavičke sedel. Zhrbený, tvár v dlaniach ukrytú mal. Šaty ošumelé, topánky obdraté. Sedel tam sám, tak som si prisadol. Zodvihol tvár, pozrel na mňa. Dievčenskú tvár a hnedé oči. Vlasy jemne rozstrapatené pery blízko seba, jemne usmiate. Na chrbte mal iba dve podlhovasté purpurové škvrny namiesto krídel. Sedeli sme vedľa seba, hľadeli si do očí. Mal v očiach veľa otázok. Vyzeral nádherne, no v duši mal hroznú bolesť. Tvár hovorila viac, ako pery. Jazyk sa mu zrazu rozviazal. Začal hovoriť nádherným hlasom: „Vidíš a počuješ ma len Ty.“