reklama
Daniel Lőffler

Daniel Lőffler

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent, večný optimista, vždy zaľúbený Zoznam autorových rubrík:  PríbehySúkromnéSvet naokoloNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Uvidel som anjela

Daniel Lőffler

Uvidel som anjela

Uvidel som anjela. V parku na lavičke sedel. Zhrbený, tvár v dlaniach ukrytú mal. Šaty ošumelé, topánky obdraté. Sedel tam sám, tak som si prisadol. Zodvihol tvár, pozrel na mňa. Dievčenskú tvár a hnedé oči. Vlasy jemne rozstrapatené pery blízko seba, jemne usmiate. Na chrbte mal iba dve podlhovasté purpurové škvrny namiesto krídel. Sedeli sme vedľa seba, hľadeli si do očí. Mal v očiach veľa otázok. Vyzeral nádherne, no v duši mal hroznú bolesť. Tvár hovorila viac, ako pery. Jazyk sa mu zrazu rozviazal. Začal hovoriť nádherným hlasom: „Vidíš a počuješ ma len Ty.“

  • 23. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
List pre Teba2 III

Daniel Lőffler

List pre Teba2 III

Sedel som v kresle. V miestnosti svietilo len jemne svetlo. Čakal som na Teba ako každý večer, odkedy si odišla. Nebol som ani nikde vonku. Nechcel som prísť o tú chvíľu, keď započujem kľúče v zámke. Alebo jemné zaťukanie. Hodil by som sa Ti okolo hrdla a prosil na kolenách o odpustenie. Prosil, lebo Ty si to zaslúžiš. A tak ako za posledných pár mesiacov som čakal aj v tento večer. Pripravil aj ľahkú večeru. Volské oči. Jemne prepečené, ale nie tvrdé. Pár hranolčekov k tomu. Tak ako to miluješ. Aby som Ťa potešil. Červená ruža v strede stola Ťa čakala vždy so mnou. Tak trpezlivo a ticho. Až raz...

  • 21. mar 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
List pre Teba2 II

Daniel Lőffler

List pre Teba2 II

Zbehlo sa to všetko príliš rýchlo. Všetko som si predstavoval úplne inak. Najviac ma však bolí, že som Ti ublížil a ublížil som Ti poriadne. No vstala si, oprášila sa a ideš ďalej. Mne ostalo prázdno v srdci. Prázdno po Tebe, ktorú som miloval viac ako seba. Je mi smutno. Smutno, že som zradil všetko, po čom som v celom živote túžil. Všetko, čo som kedy miloval. A nikto mi nepomôže. Nevie mi pomôcť. Ľudia ma nepočúvajú. Radi si pozrú cudziu bolesť v TV, no nechcú s ňou prísť do kontaktu. Je predsa jednoduchšie to vidieť, ako to zažiť. Je jednoduchšie nepomôcť a prejsť bez povšimnutia. Hovorí sa, že „nehas, čo Ťa nepáli,“ a ja dodávam: „nechaj to zhorieť do tla. Utrápiť sa žiaľom.“ Nechajte ma všetci tak. Nech si zhorím do tla. Bude iba o jednu mŕtvolu naviac.

  • 14. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
List pre Teba2

Daniel Lőffler

List pre Teba2

Je toho veľa, čo Ti chcem povedať. Veľakrát som si to aj nacvičoval. Ako Ti napíšem SMSku. Že Ti zavolám. Nie, mail Ti napíšem, lebo tam sa toho zmestí najviac. No prišiel som o myšlienky. Prišiel som o seba, o svoje ja. Stále viem, čo Ti chcem napísať. No nedokážem to dostať zo seba von. Nejde to. Vždy mi stisne srdce a zovrie hrdlo. Kútiky úst spadnú až na zem. Oči sa mi orosia, no slzy nejdú von. Tak by som chcel, aby išli, ale nejdú. A srdce bolí. Veľmi bolí. Viac a viac. Keby ho aspoň tie slzy pokropili, aby sa mu uľavilo. (pravdivý príbeh)

  • 14. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Odpoveď

Daniel Lőffler

Odpoveď

Sedím pri okne. Pozerám na dohorievajúcu sviečku. Mesto svieti tak krásne. Držím plyšáka, ktorého mi dal pri prvom stretnutí. Bolo to také zvláštne. Nemyslela som si, že ma to bude niekedy mrzieť. A teraz ma to mrzí. Vždy používal také vznešené vety, že som im nerozumela. Veľakrát som si myslela, že mi to robí naschvál, aby som mu nerozumela. No on to nerobil naschvál. Išlo to z neho. Preto som ho mala rada. Lebo to bol on. Taký jednoduchý a zložitý súčasne.

  • 21. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
reklama
List pre Teba V

Daniel Lőffler

List pre Teba V

Prečítaj si prosím ešte tento posledný list. Už Ťa nebudem viac otravovať mojimi výlevmi. Už nebudeš musieť viac čítať tieto smutné slová, ktoré už aj tak nič nezmenia. Nezmenia realitu, ktorá je navždy už nemenná. Nedá sa vrátiť späť to, čo sa už stalo. To je ten najhorší pocit. Bezradnosť. Musieť sa po celý život dívať na to, čo som spôsobil. Na to, že som si to zavinil sám. A už nič z toho nikdy nemôžem vrátiť späť. Ten policajt, čo mi zaklopal na dvere mi vyrazil dych.

  • 9. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
List pre Teba IV

Daniel Lőffler

List pre Teba IV

Čítaš si tieto listy. Viem to. Cítim to. Si tam niekde. Určite sa usmievaš. Vždy si sa usmievala. Iba raz si mala chladný výraz v tvári. Keď si odchádzala. Stále mám ten výjav pred sebou. Keď si sa usmiala, mala si vždy také nádherné jamky na lícach. Jemne si prižmúrila oči, trošku sa Ti zodvihol noštek a opatrne si sa zaklonila. Mala si hrozne krásny výraz v tvári. Básnik by to možno nazval nádhernými slovami na tisíc spôsobov. Ja nie som básnik a preto poviem len toľko, že to si bola TY. Takto si vyzerala vždy. Jedinečná a neopakovateľná. Taká, ktorej ostatné závidia, že má stále úsmev na tvári.

  • 8. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
List pre Teba III

Daniel Lőffler

List pre Teba III

Všade Ťa tu cítim. V stenách, ktoré spievajú Tvoje piesne. V posteli, ktorá rozpráva príbehy Tvojich sĺz. V kuchyni, čo básni o Tvojom umení. Kúpeľni, lebo ticho spomína na tú krásu, ktorú si jej každý deň odhaľovala. Obývačke, tá sledovala každý kúsok Tvojho nádherného tela oddychovať. Vo dverách, ktoré mi vyčítajú Tvoj odchod. V nedočítanej knihe, ktorá mi pripomína Tvoju samotu, keď si bola so mnou. Prepáč. Ostaň sama. Nikdy sa už ku mne nevracaj. Som blázon, ktorý už chce iba Tvoje šťastie. Nechce nič iné. Odpustením mi bude, ak budeš šťastná. Neodpisuj, netráp sa. Nezaslúžiš si to. Ja si zaslúžim očistec.

  • 7. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
List pre Teba II

Daniel Lőffler

List pre Teba II

Áno, opäť som tu ja. Tvoj list som nedostal, ale verím, že to je chyba len niekde na polceste. Určite mi ho doručia zajtra, pozajtra... Raz mi určite príde. Raz ho určite dostanem. Môj list sa mi nevrátil, takže si ho určite dostala. Je krásny deň. Stále na Teba myslím. Aj na to, prečo si odišla. Keď som prišiel domov a našiel kufre pri dverách a Teba na pohovke. Na to, ako sa vtedy vo mne niečo zlomilo. Ako by som rád zobral všetky tie škaredé slová späť. Ako rád by som Ti pripravil raňajky. A umyl po sebe riad. Ako rád by som Ti povedal Ľúbim Ťa. No niečo sa v tej sekunde vo mne zaseklo.

  • 6. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
List pre Teba

Daniel Lőffler

List pre Teba

Neviem, ako začať. Nerád začínam, lebo neviem, čo povedať. Píšem Ti, lebo viem, že si to určite prečítaš. Nech už budeš kdekoľvek. Napriek tomu, že si sa naposledy nahnevala a povedala, že už nikdy nebudeš čítať ďalej. Píšem Ti, lebo viem, že pochopíš, čo cítim. Lebo viem, že si tam niekde. Lebo viem, že mi rozumieš. Len mi prosím odpusť, že to nepošlem poštou. Neviem totiž adresu. A nerád by som, aby sa tento list dostal do nesprávnych rúk.

  • 6. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
reklama
Čím chcem byť? Udavač...

Daniel Lőffler

Čím chcem byť? Udavač...

Áno, chcem byť udavač. A nevidím na tom nič zlé. Veľa ľudí ma odsúdi už len za ten nadpis článku. Práve preto, že si ho neprečítajú. Veď načo čítať popis článku, veď väčšina článkov na blogoch aj tak nemá popis. No späť k téme. V jednej staršej slovenskej pesničke sa spieva: „Čím chceš byť? Udavač. Čo robíš? Udávam rytmus.“

  • 27. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Tí najlepší umierajú ako prví...

Daniel Lőffler

Tí najlepší umierajú ako prví...

Prečo je to tak, že Tí, ktorí nám majú čo povedať a aj chcú odchádzajú ako prví? Či už sú to naši blízky, alebo známe osobnosti, ktoré tiež boli niekoho blízky. Je to akési prekliatie, keď sa Múza niekoho dotkne. Keď ho pohladí. A nebodaj sa do neho zaľúbi. Prečo je to tak? Lebo ľudia, ktorých navštívila Múza vidia všetko, počujú všetko, hovoria všetko. Vidia nielen seba, ale hlavne ľudí okolo seba. Svet okolo seba. Počujú dýchať stromy, kričať zvieratá a ľúbia zem, po ktorej chodia.

  • 26. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Krajina, kde sa neumiera

Daniel Lőffler

Krajina, kde sa neumiera

Každý človek má niekde hlboko v srdci to svoje miesto, kam sa rád vracia a kde najradšej trávi svoj čas. Miesto, kam keď sa vráti, tak je mu nevysvetliteľne ľahšie. Niekto má rád hory, iný more, pláže a ďalší zasa mestá a historické pamiatky. Mne učarovali najviac hory. Slovenské hory, aby som bol presný. Je to zvláštna krajina, ktorá sa riadi vlastnými zákonmi. Je to krajina, do ktorej, keď sa dostanem, tak všetko pre mňa dostane nový rozmer. Iný význam. Všetky starosti sú pasé. Bežné veci dostanú nový šat. Nový zmysel. Stanú sa krajšími, podstatnejšími. Smiech je srdečný, slzy sú nefalšované. Pre mňa sú hory krajinou, kde sa neumiera.

  • 21. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 895x
  • 1
Ľudia, príbehy, emócie... Realita alebo fantázia?

Daniel Lőffler

Ľudia, príbehy, emócie... Realita alebo fantázia?

Včera si videl, v televízií ...?. Začínajú mnohé rozhovory. Na internete som našiel veľmi výstižný článok o tom, že sme lenivá generácia. Súhlasíte s týmto tvrdením? Stačí nám sedieť pred televízorom a vidieť, čo sa deje. Nepociťujeme potrebu vytvárať nové hodnoty. Všetok vzdor a revolta voči systému ako takému sa z nás už dávno vytratila. Napriek tomu radi snívame a predstavujeme si, ako sme v rôznych situáciách my samy.

  • 22. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Si to Ty, či som to ja?

Daniel Lőffler

Si to Ty, či som to ja?

Pod rúškom noci vkráda sa sem, plný je moci, dobrý i zlý sen, sen zvláštny, tichý len o noci Svätojánskej, vykráda sa von, vždy, keď máš pocit ako slon, keď si dnu a chceš ísť von, povedať nie, no mlčíš ticho.

  • 16. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
Černobyľ - ako to bolo?

Daniel Lőffler

Černobyľ - ako to bolo?

Zajtra bude smutné dvadsiate výročie. Výročie, ktoré by si nikto nechcel pripomínať oslavami. Ale určite je dobre, že si aj takéto výročie pripomíname, aby sme vedeli, že všetka technika je závislá od človeka. A ten zlyháva. S následkami. Ako vlastne prebehla najväčšia katastrofa v období mierového využitia atómovej energie? Čo bolo príčinou tejto katastrofy? Pár faktov.

  • 25. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
Sem a tam.... Zo strany na stranu....

Daniel Lőffler

Sem a tam.... Zo strany na stranu....

Visí tu ako živí pomník. Ako nemá výčitka. Miestnosť je tmavá. Malým okienkom sa predralo pár slnečných lúčov. Ukazujú priamo na neho: "Hej, všimni si ho! Pozri na neho! Ber si z neho príklad." Je to tu celé zvláštne. Tiché. Vyrovnané. Kľudné. Iba sa v strede pohupuje on. Všetko je čisté a upratané. Len spadnutá stolička pod jeho nohami naznačuje, čo sa stalo. Uprostred obesené, bezduché telo a predsa je tu citíť dobro, kľud, pohodu. Stále sa pohupuje. Sem a tam... Zo strany na stranu...

  • 29. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Muži vs. ženy

Daniel Lőffler

Muži vs. ženy

:D to je prirovnanie ako: áno vs. nie, alebo 0 vs. 1, biela vs. čierna, mäso vs. zelenina... Čo je lepšie? Nechcem nájsť odpoveď, lebo podľa mňa neexistuje. Ale čo teraz? Prečo táto téma? Lebo na zaujali články: (moja) pravda (nielen) o tehotenstve a Ženy prekonajte strach . A rád by som povedal aj mužský názor... Jednoducho mužská ješitnosť :D

  • 26. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Ahojte, ako ste sa dnes mali?

Daniel Lőffler

Ahojte, ako ste sa dnes mali?

Už dávno sa sám seba pýtam, že prečo zraňujeme tých, ktorí sú pre nás najdôležitejší a najbližší. A tých, čo by sme najradšej rozniesli v zuboch... Tým pomáhame. Domov prídeme nahnevaní, podráždení, nevrlí a plní zlosti. A vybijeme si ju na tom najnesprávnejšom mieste, aké len môže byť.

  • 7. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Vďaka naši cestári

Daniel Lőffler

Vďaka naši cestári

V dnešných dňoch prežívajú naši cestári krušné chvíle a všetci vodiči na nich nadávajú. Podľa mňa neprávom, a preto som sa rozhodol, že im všetkým poďakujem. ĎAKUJEM vám všetci vodiči odhŕňacích vozidiel, lebo vďaka vám sa šmýkame na tom, čo je vonku a nie na horšom.

  • 8. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
reklama
SkryťZatvoriť reklamu