Daniel Lőffler
Ty odchádzaš a ja som tu...
Zvodný pohľad očami mi dáš, povieš ahoj, rukou mi zamávaš, odvrátiš tú svoju krásnu tvár, vidím Ťa odchádzať, bola si mi dar,
študent, večný optimista, vždy zaľúbený Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Súkromné, Svet naokolo, Nezaradené
Zvodný pohľad očami mi dáš, povieš ahoj, rukou mi zamávaš, odvrátiš tú svoju krásnu tvár, vidím Ťa odchádzať, bola si mi dar,
bolesť zas nanovo slzu mám môj hrob ľudí plný sál zbalia sa všetci na voz veď toto je ich plán
Raz povedal mi jeden pán,buď rozhodný, mysli sám, vždy evidentne konaj, urob rám, nech Tvoje konanie každý sám, vie analyzovať, že si tam, kde nikto iný, okrem Teba, nevkročí už nikdy.
Pred vianocami mi chodilo veľa prianí, ale jedno bolo čímsi iné. Bol to list. List, ktorý opisuje niečo zvláštne. Niečo, čo sa už stalo a predsa nestalo. Niečo čo tu je už niekoľko stoviek rokov, a predsa je to stále nové. Nech sa páči, tu je: opravená verzia....
Mnoho už slov bolo povedaných, ešte viac ich bude dodaných, kto vie aké je to najvzácnejšie slovo, to, čo ťaží srdce ako olovo?
Čo je v živote vlastne naozaj dôležité? Občas nezaškodí si pozrieť svoje konanie spätne. Ja to tak robím iba vtedy, keď už naozaj neviem ako ďalej a občas zistím, že nejdem veľmi správnym smerom. Potom si uvedomím, že nie všetko, čo som považol dovtedy za dôležité dôležitým aj naozaj je...
Určite to poznáte aj vy, nie je počuť žiadne salvy, vzduch je čitý, nič v ňom niet, a predsa hlásku nie je počuť znieť.
Už mám veci zbalené, pomaly idem, všetko v kufri, tak ako to má byť, dám si kabát, založím klobúk, idem, nekývajte, nemajte strach...
Zastavte niekto ten vlak, chcem vystúpiť,povedať pár slov, poďakovať sa a ísť preč...
Pohľadom ukázala na blatové stopy tesne za dverami. Muž odrazu dostal silnú ranu do hlavy. Spadol na dlážku s hlbokým a tupým buchnutím. Leží tu rozvalený na dlážke. Ako mŕtvy. Tvárou na mramorovej dlážke. Bez pohybu.„Je mŕtvy,“ ozval sa tajomný hlas zozadu.
„Neostáva mi nič iné. Musím ho nájsť. Inak to nikdy neskončí. Niekto to už raz musí zastaviť. On mi snáď pomôže.“
Vždy keď vidím tú správnu osôbku, srdce mi poskočí a opäť a opäť sa mi v mysli vynárajú tie isté slová: